Možno vám napadne; musíme my dospelí vôbec odpovedať na také ťažké otázky, alebo si máme pýtať ľahšiu otázku, za menej bodov? Vieme odpovedať, či predovšetkým, chceme odpovedať? Tak, či onak, dieťa nám položilo filozofickú otázku.
Deti ako najmladšie stvorenia ľudského rodu sa pripravujú v každom okamihu dejín na to, že raz vstúpia do spoločnosti ako jej aktívni a plnohodnotne konajúci členovia, rozhodujúci (sa) o tejto spoločnosti. Budú ju samé formovať, ovplyvňovať... Budú to robiť múdro a zodpovedne?
Súčasná preinformatizovaná doba robí náš svet neprehľadným. V takejto situácií je aj otázka pravdy veľmi problematická a vrastá riziko, aby človek nestratil orientáciu v tak zložitom, neprehľadnom prostredí a, naopak, nachádzal v ňom istú dôveryhodnosť. Preto je potrebné naučiť sa kriticky myslieť a základnou perspektívou pre túto schopnosť je filozofovanie. Filozofia je veda, filozofovanie je proces, spôsob, akým sa dostávame k podstate vecí, ktoré vytvárajú skutočnosť, v ktorej sa nachádzame a objasňujú jej zmysel. Prečo tým “zaťažovať“ deti a mládež? Práve ony filozofovanie veľmi potrebujú, lebo sú zraniteľnejší, slabší voči hrozbám súčasnej spoločnosti a vystavené vplyvom, ktorým ešte nemusia rozumieť. Ale deti a mládež sú rôznorodo vťahovaní do rôznych interpretácii skutočnosti. Zabrániť manipulácii s mladým človekom, ponúknuť mu perspektívu slobodného uvažovania, zmysluplného hľadania a interpretovania života a sveta, a v neposlednom rade vedieť identifikovať nehumánne, intolerantné, stereotypné, totalitárne a iné deštruktívne prejavy, konania a trendy... to je niekoľko z hlavných úloh, ktoré si proces filozofovania s deťmi dáva ako hlavný cieľ. A tiež ako postupovať, obsahovo a didakticky, vytvoriť podporu učiteľom, lektorom pre filozofovanie s konkrétnou vekovou kategóriou v konkrétnych tematických súvislostiach. Sme presvedčení, že je dôležité , aby deti začali uvažovať o veciach, ktoré im bežne nenapadajú a aby neprijímali realitu ako nemennú a aby mali priestor o nej pochybovať, odhaľovať pohnútky, zámery i príčiny toho, čo sa okolo nich deje a nedostali sa tak do pasce nazvanej pasivita, rezignácia alebo aj pohodlnosť či sladká nevedomosť a tak sa stali modernými otrokmi, lebo ich rozum bude pod kontrolou, prípadne “vypojený“. Myšlienka je hlavným prejavom a vlastníctvom človeka.
Nasledovné knižky sú určené učiteľom, vychovávateľom
a rodičom, ktorí chcú cielene rozvíjať myslenie svojich detí, metóda
filozofovania je na to veľmi vhodná. Všimnite si dvojice kníh (príbeh
a metodická príručka k nemu). Kapitoly v príbehoch sú zámerne
krátke, lebo obsahujú viacero hlavných myšlienok, ktoré sú rozvedené
v metodike. Metodiky poskytujú množstvo otázok, ktoré môžu deti diskutovať
a cez ne rozvíjať komplexnosť a presnosť svojho myslenia.
