Podujatia

Zrealizovali sme tieto aktivity (a ďalšie pripravujeme):

Kurz rozvoja morálneho vedomia žiakov využitím programu Philosophy for Children

Termín konania: 23.-25. február 2022
Miesto konania: Vzdelávacie centrum pre etickú a environmentálnu výchovu Zaježová (Pliešovce, okr. Zvolen) 
Lektori: Ján Kaliský, Lada Kaliská 
Ďalšie info https://www.pdf.umb.sk/jankalisky/kurz-s-podporou-p4c.html

Kurz rozvoja kritického a tvorivého myslenia v škole s využitím didaktickej metódy Philosophy for Children.

p4c07.jpg
Pre skupinu 18 učiteliek a učiteľov základných a stredných škôl, s ktorými sa podelíme o skúsenosti s rozvíjaním kritického a tvorivého myslenia žiakov cez metódu filozofickej diskusie. Pre jasné uvažovanie a analytické myslenie využívame didaktickú metódu „filozofie pre deti“ amerického pedagóga M. Lipmana (Philosophy for Children, P4C, Philosophieren mit Kindern) a preto sme pre Vás pripravili tento kurz. Na kurze sa zameriame na filozofickú otázku a jej potenciál využijeme pre rozvoj kritického a tvorivého myslenia za pomoci diskusie, ktorá vedie k zlepšeniu klímy v triede. Interaktívnymi metódami budeme trénovať, ako efektívne viesť skupinovú diskusiu tak, aby všetci účastníci chceli dosiahnuť spoločný cieľ. 
Kurz, v rozsahu 4 dni, povedú doc. Ján Kaliský, PhD. a doc. Lada Kaliská, PhD. z Pedagogickej fakulty UMB v B. Bystrici a realizovaný bude zdarma vo Vzdelávacom centre pre etickú a environmentálnu výchovu Zaježová (pri Zvolene) v dvoch častiach: 
1. polovica kurzu bude 29.-31. marca 2019 (začiatok piatok o 17.00 hod., koniec o 15.00 hod.) 
2. polovica bude 20.-22. septembra 2019 (v rovnakom čase). 
Viac informácií a možnosť prihlásenia nájdete na https://goo.gl/forms/Q4iBJE0JxuUdxrSv1 počet miest je limitovaný (18), preto sa, v prípade záujmu, treba prihlásiť čím skôr (ideálne do 28. februára).

Vedecké kolokvium Kritické myslenie a filozofická reflexia v edukácii (15. januára 2019)

p4c17.jpg
Naučiť myslieť, je podstatou každej školy (lebo ľudské myslenie ovplyvňuje ľudské konanie); učiteľ ponúka niečo k zamysleniu, ponúka otázku, hoci často pozorujeme, že školská filozofia má tendenciu sa s filozofiou míňať, ak sa robí náukovo a dejinársky a že kritické myslenie, či diskusia sa nerozvíja, ak sa preferuje transmisívny štýl výučby. Filozofia však je prostredím, do ktorého vstúpiť znamená osudovo sa premeniť. Do filozofie nevstúpime čítaním dejín filozofického myslenia ale tým, že sami budeme mať otázku, ktorú mysliteľom položíme.
Inštrumentárium filozofického premýšľania umožňuje rozpoznať otáznosť sveta, určenia spolubytia a neistotu ja-definície. Na druhej strane ukazuje ako sú každá argumentácia a konanie závislé od určení a obmedzení, ako nás určujú jazyk a „obrazy sveta“. E. Martens, jeden z najvýznamnejších nemeckých didaktikov filozofie, obhajuje potrebu filozofického kritického pýtania a filozofovanie charakterizuje ako elementárnu techniku kultúry. Vysvetľuje, že jej miesto filozofovania v školskom kurikule sa legitimizuje z troch pohľadov: 
  1. Je imanentnou samozrejmosťou školy v demokratickej spoločnosti. Škola sa chápe nielen ako inštitúcia vzdelávania, ale aj ako „inštitúcia formovania“. Zo svojej prirodzenosti nemá len sprostredkovávať poznanie, ale aj umožniť žiakom autonómne a sebe-zodpovedajúco tvoriť svoj osobný, pracovný a politický život. Filozofia je tak chápaná vo význame metodického spracúvania životu dôležitých základných otázok. 
  2. Oprávnenie vzhľadom na spoločenskú situáciu žiakov vo vedecko-technickej moderne. Filozofia svojou kritickou analýzou pomáha žiakom, aby sa stali autonómnymi, svojprávnymi účastníkmi vo verejnom a politickom diskurze o spoločných životne dôležitých základných otázkach. Žijeme v „racionálnej kultúre“, ktorá svojou podstatou zodpovedá sokratovskému „zúčtovaniu“. V takej kultúre je dôležité orientovať sa myslením v myslení, no nie za účelom stať sa chladným racionalistom, ale vyznať sa v racionálnej kultúre. Nie vo význame prispôsobiť sa, ale môcť sa chápať ako subjekt tejto kultúry. Podľa Martensa je život, zvlášť v modernej racionálnej kultúre, príliš komplexný, príliš ťažký, aby sa nechal na skôr vyštudovaných špecialistov“. Súčasnú situáciu moderny chápe ako „zlomovú“, silne poznačenú vedou a technikou, a preto je žiaduca reflexívna orientácia. Práve súčasná problémová situácia očividne provokuje zamyslenie sa nad tým, čo môžeme vedieť, čo máme robiť, v čo smieme dúfať, kedy sme ľudia. 
  3. Oprávnenie vzhľadom na osobné existenciálne rozhodnutie pre autentický život. Uvažujúc v naznačených súvislostiach prichádzame k nasledovným otázkam: 
    1. Čo pomáha rozvíjať kritické myslenie?
    2. Aké miesto dnes zaujíma filozofia (či filozofovanie) v edukácii?
    3. Aký význam má etická teória v etickej výchove? A aký filozofická reflexia?
    4. Ako učiť dnes filozofiu? (Čo to znamená, keď so žiakmi filozofujeme?) 
Zámerom vedeckého kolokvia je vytvorenie priestoru pre akademickú diskusiu orientovanú na rozvinutie načrtnutých tém kritického myslenia a filozofického uvažovania v edukácii. Následne by príspevky vytvorili základ pre vydanie monotematického zborníka vedeckých štúdií.
Pozývame učiteľov základných a stredných škôl na seminár spojený s workshopom na tému Nové trendy vo výučbe etickej výchovy, ktorý Štátny pedagogický ústav v Bratislave organizuje v spolupráci s tímom nášho projektu. 
Workshop sa bude konať 11. októbra 2018 vo Vedeckej knižnici v Banskej Bystrici (na Lazovnej ulici 9) od 9.00 hod. do 15.30 hod. 
Program
p4c08.jpg

PEDAGOGICKÁ FAKULTA
UNIVERZITY MATEJA BELA
V BANSKEJ BYSTRICI

 

Ružová 13
974 11 Banská Bystrica

 

+421-48-446-4317

 

info@p4c.sk